Výživa a kŕmenie psa - BIELKOVINY

Správnym kŕmením psíkovi umožňujeme, aby  uplatnil všetok svoj genetický potenciál. To, čo mu ponúkame v miske, ovplyvní jeho rast, vývoj, zdravie, vzhľad, výkonnosť, schopnosť rozmnožovať sa, dlhovekosť, no v neposlednej rade jeho spokojnosť a kvalitu života. Správna výživa – to znamená zabezpečiť psíkovi potravu s primeraným obsahom živín a energie, minerálnych látok a vitamínov.

Bielkoviny

Bielkoviny sú jednou zo základných stavebných zložiek tkanív. Rozhodujúce sú nielen pre stavbu svalov a vnútorných orgánov, ale nájdeme ich v každej bunke tela, napríklad spojivových tkanív, kostí a chrupaviek, v koži a srsti. Mnohé sú súčasťou látok riadiacich procesy v organizme – enzýmov a hormónov. Sú podstatnou zložkou farbív umožňujúcich dýchanie.

Bielkoviny sú dusíkaté látky zložené z reťazcov aminokyselín, ktoré ich charakterizujú. Niektoré z 20 aminokyselín si pes dokáže syntetizovať v organizme sám, iné musí prijať v krmive. Tieto nazývame nenahraditeľné, alebo esenciálne a patrí sem arginín, histidín, izoleucín, leucín, lyzín, metionín, fenylalanín, treonín, tryptofán, valín, polonahraditeľné sú cystín a tyrozín. Prítomnosť, alebo neprítomnosť týchto aminokyselín v bielkovinách potravy, určuje ich biologickú hodnotu, teda to, ako ich psík dokáže využiť pre stavbu vlastných telesných tkanív.

A sme pri tom, že nie je bielkovina ako bielkovina a samotné množstvo bielkovín v potrave nepoukazuje na jej kvalitu. Dôležitý je aj zdroj bielkovín. Ak psík prijíma veľa menej hodnotných bielkovín,  premieňa ich na sacharidy a využíva ako zdroj energie, či ukladá vo forme tuku, pričom nadbytočný dusík vylučuje močom. Ak chýbajú niektoré aminokyseliny, nemôže z nich utvárať vlastné telové bielkoviny.  Využitie všetkých bielkovín z potravy určuje najmenej zastúpená aminokyselina – tzv. limitná. 

O dôležitosti správneho zastúpenia nenahraditeľných aminokyselín v potrave psov svedčia aj štúdie týkajúce sa prípadov ich kritického nedostatku, napr. nedostatok arginínu, tryptofánu, či fenylalanínu v mliečnej náhradke môže byť  príčinou poškodenia zraku u šteniat, čo bolo zistené napr. u šteniat samojedov.  Nedostatok iných aminokyselín sa pravdepodobne podieľa na vzniku niektorých ochorení srdca a ďalších diagnózach.

Pre kožu a srsť majú osobitný význam cystín a metionín, aminokyseliny obsahujúce síru.

Je veľký rozdiel, či zdrojom bielkovín v potrave napr. rastúcich šteniat je svalovina, alebo  odrezky z bitúnkov  ako vemená, hrtany a pod., ktoré obsahujú napr. až dvojnásobne nižšie množstvo lyzínu, aminokyseliny veľmi dôležitej pre rast. Výsledkom bývajú šteniatka s málo vyvinutou svalovou hmotou a veľkými bruškami.

Podobný veľký rozdiel je napr. medzi mäsovou a mäsokostnou múčkou používanou ako zdroj bielkovín v suchých krmivách pre psov, preto je potrebné prečítať si na etikete krmiva nielen  údaje o obsahu dusíkatých látok, ale aj o ich pôvode. Vo všeobecnosti lacné krmivá majú obsah dusíkatých látok rovnaký, často dokonca vyšší, ako kvalitnejšie krmivá, ak je však nižšia cena dosiahnutá šetrením na zdrojoch bielkovín, ktoré sú najdrahšou zložkou krmiva, psík z nich vyťaží omnoho menej živín.

Príklady stráviteľnosti dusíkatých látok z krmív:

Vajce  100%
Pečeň, ľadviny  92%
Tvaroh, mlieko  90%
Mäso (svalovina)  90%
Vnútornosti  87%
Ryby  87%
Rybia a mäsová múčka  81 – 85%
Bitúnkový hydinový odpad   60%
Mäsokostná múčka  60%
Obilné šroty, zelenina, ovocie  60 – 70%