Cherry – moje osobné svetlo 02/2022
Vždy som chcela mať psa a však svoj sen som si splnila až vo svojich 27 rokoch. Keďže som už bola „samostatná jednotka“, nevidela som v tom problém. O psoch som toho veľa nevedela, jedno bolo ale isté, že to bude pes z útulku. Na sociálnych sieťach som sledovala útulky z celého Slovenska. Medzi nimi bolo aj OZ Cesta za domovom. Nemala som žiadnu predstavu ani špecifické požiadavky akého psa chcem, ani som nesedela od rána do večera pri počítači, aby som si vybrala toho správneho parťáka.
Jedného večera mi len vyskočila fotka hnedého dlhonoheho šteniatka menom Cherry na sociálnej sieti a v momente som si povedala „To je ona!“ Cherry mala vtedy 4 mesiace. V útulku bola spolu so svojimi štyrmi sestričkami. Pokiaľ si dobre pamätám, odobrali ich z neďalekého družstva, kde boli kŕmené pomyjami. Našťastie si za taký krátky čas neodniesla so sebou žiadne zlé spomienky. Napísala som na občianske združenie, že by som mala záujem o adopciu Cherry. Nasledovali otázky a rýchle vyplnenie dotazníka. Medzitým ma útulku odporučila moja kamarátka Miška, ktorá združeniu pomáha rôznymi zbierkami ako „najlepšiu adeptku na adopciu“. Vtedy bolo rozhodnuté, za čo aj jej ďakujem. O dva dni sme boli už na ceste pre Cherry.
Spolu to ťaháme už viac než 4 roky. Život sa zmenil nám obom od základu. Ja, ktorá som už dávno zabudla, že som bola kedysi aktívny športovec, som začala častejšie chodiť do lesa. Zaprisahala som sa, že Cherrin život bude jedno veľké dobrodružstvo, nakoľko doposiaľ nestihla nič poriadne zažiť.
Naším životným štýlom a našou vášňou sa stali hory. Cherry bola veľmi šikovná a vnímavá, veľmi skoro zvládla všetky základné povely, a tak sme mohli začať zbierať kilometre po horách. Veľa sme cestovali po Slovensku, prespávali pod holým nebom a vítali nový deň s východom slnka. Spoločne lozili po štítoch v Tatrách, či brodili snehom niekedy až nad kolená. Minulý rok sme sa dali na našu najdlhšiu cestu a to cestu hrdinov SNP. Úspešne sme prešli cez celé Slovensko, našlapali sme vyše 765 km za 22 dní. Bolo to náročné ako fyzicky tak i psychicky, a keby nemám pri sebe Cherry asi to aj párkrát vzdám. Ona je moja kamoška, moja rodina, podpora proste moje osobné svetlo. Občas sme zašli aj za hranice a navštívili aj Rakúsko. Vyšliapali prvú trojtisícovku v talianskych Dolomitoch, navštívili krásne jazerá a vodopády v Slovinsku a to je iba začiatok… Tento rok sme si ako cieľ vybrali francúzske a švajčiarske Alpy.
Naďalej sledujem skvelú prácu ľudí z Cesty za domovom. Obdivujem ich za to čo robia. Za prácu, inzerciu psov, čas ktorý im venujú, a aj keď majú toho veľa, vždy odpíšu na fotky, ktoré im posielam. Nikdy som nemala problém s komunikáciou a ochotou.
Nemyslela som si, že mi pes z útulku tak zmení život, ale ona bola moje najlepšie rozhodnutie a najlepšie investované peniaze... a potom že, lásku za peniaze nekúpiš.
Vďaka OZ Cesta za domovom sa zmenil život k lepšiemu mnohým psíkom. A aby to bolo aj naďalej možné, radi ich z nášho projektu finančne podporíme. Podporte ich aj vy, či už adopciu najlepšieho priateľa, alebo finančne priamo na ich účet či kúpou hrnčeka PODPSA.
